D3, zbytočná diaľnica do poľských lesov, lúk a polí
Jedným významným mýtom vivatov je mýtus o veľkom význame ich diaľnice D3 do poľských lesov. Ak by sme mali vivatom veriť, na existencii kysuckej diaľnice do poľských lesov stojí a padá blaho celého Slovenska, celej Európy, celého sveta a okolia. Zbytočná diaľnica do poľských lesov bola pretlačená ako trucpodnik českého projektu diaľnice Viedeň - Brno - Přerov - Bohumín s pokračovaním k Baltickému moru. Vtedy vivati urobili taký cirkus, nasľubovali také hory-doly, že sa im ponechala vetva eurokoridora VI Jadran-Baltik. Projekt zbytočnej diaľnice do poľských lesov však nemal rozpočtové krytie, podobne ako aj celá diaľnica bližšie naokolo Bratislava-Košice cez Žilinu. Projekt bol vopred odsúdený na fiasko. Veľké oči, veľké reči, poklepať základný kameň, rozbabrať, vyplieskať sa z hotovosti a nechať roky ležať, to je mečiarovsko - slotovská výstavba diaľnic.
V skutočnosti je význam zbytočnej diaľnice do poľských lesov taký, že žiadny nie je. Zbytočná diaľnica do poľských lesov bola dôležitá k tomu, aby sa diaľnica Bratislava-Košice nestavala na hlavnom ťahu E58 cez Nitru, Zvolen a Lučenec, ale aby sa habaďurálne posilnili dôvody stavať ju na Žilinu. Vivati s radosťou (až škodoradosťou) vykrikujú, že viesť diaľnicu na Zvolen nemá zmysel, lebo za Zvolenom až po Košice nič nie je. To je ďalší vivatický mýtus, ktorým sa budeme zaoberať v zvláštnej kapitole.
Zaujímavé je, že presne tie isté argumenty platia aj o Kysuciach, kde naozaj nič, ale vôbec nič nie je. Ani dôležité centrá na prepojenie, ani perspektíva regionálneho rozvoja, ani perspektíva tranzitu, ani dopravný problém neexistuje. Hustota obyvateľstva malá, priemysel kde nič tu nič, chlapi fárajú v Ostrave, doma len lazy a honeľníci. Existujúca cesta I. triedy mohla slúžiť v dnešnej podobe ešte 15-20 rokov, kým by sa nebol dokončil hlavný ťah Bratislava-Zvolen-Košice a hlavný ťah Šahy-Donovaly-Trstená. Takáto topológia nosnej cestnej siete by však nezabezpečila Žiline jej vedúcu úlohu a sny o vlastnej dôležitosti by ostali len snami. KIA by bola pri Leviciach či pri Lučenci a ľudia by jazdili do Tatier cez Nitru a Banskú Bystricu. Zbytočná diaľnica do poľských lesov D3 to všetko mala zmeniť.
A tak sa i stalo, zmenila veru, zmenila. Vyplieskalo sa veľa peňazí na optické klamy, ako 150 metrov cesty na poľskej hranici, aby si to náhodou v Bratislave medzitým nerozmysleli. Ako to už za štátne peniaze býva, štátne je všetkých a preto nikoho a z cudzieho krv netečie. Štátny rozpočet je nekonečný a možno z neho ukrajovať do ľubovôle. Keď sa už ani na bližšie naokolo neušlo, mala sa financovať ešte aj zbytočná diaľnica. Zákony prírody ale nepustia a keď raz peňazí niet, tak niet.
Takže na riešenie neexistujúceho dopravného problému, na obsluhu slabo osídleného územia bez priemyslu a bez poľnohospodárstva, bez perspektívy ekonomického rozvoja a bez schopnosti absorbovať investície, na uspokojenie hypotetických potrieb tranzitu bolo treba vyplieskať mnoho miliárd, ktoré veľmi treba inde, viď stránku Náklady. To však nie je všetko. Ak by sa dopustila výstavba tunela pod Donovalmi, tento by urobil zbytočnými obe luxusné hračky, bližšie naokolo D1 i zbytočnú diaľnicu D3. Nejakých 5 km tunela pod Donovalmi by zablokovalo výstavbu 25 km tunelov a to vivati nemohli dopustiť. Preto všetci svorne sabotujú tunel pod Donovalmi, tzv. variantu F. Varianta F oficiálne ani neexistuje. Keď máte vivata na ministerstve bližšie naokolo, na SSC, v tunelárskej či asfaltérskej firme, všimnite si, že vivat sa zježí, akonáhle začuje tému Tunel Donovaly. Sabotáž výstavby na hlavnom ťahu Bratislava-Zvolen-Košice je nemenej dôležitá a preto sa tam od 1995 nerobili ani EIA, vediac že stačí nemať EIA, nebude územné rozhodnutie a bezúzemného rozhodnutia nebude stavebné povolenie. Na hlavnom ťahu neexistuje zásobník projektov, ktoré by bolo možné okamžite začať, ak by spadli peniaze z neba. Hovoríte si, že také sa predsa nestáva? Stálo sa pri Ladomerskej Vieske po zrušení nezákonne vydaného územného rozhodnutia Najvyšší súdom a prostriedky sa z hlavného ťahu presunuli na zbytočnú diaľnicu D3 na úsek Čadca-Svrčinovec. To je vždy lepšie, než na Skalité, lebo ten úsek bude možné využiť aj na tranzit na Jablunkov a Ostravu, ale ak by sa dôvodilo od začiatku len tranzitom na Ostravu a bez poľskej karty, vivatom by sa tažšie tam hore na lazy ťahali miliardy.
Nemenej dôležitým nástrojom vivatickej manipulácie sú dopravné frekvencie, získané sčítaním dopravy. I tento mýtus si zasluhuje zvláštnu kapitolu. Zatiaľ len údaje z hraničných prechodov.
Vyše 60% všetkých prekročení hranice je s Českom. Tri najdôležitejšie hraničné prechody sú Brodské (diaľnica do Brna), Drietoma (hlavný ťah Brno-Trenčín-Zvolen) a Svrčinovec (do Ostravy). Nasledujú Makov, Holíč, Horné Srnie a až potom Lysá pod Makytou, kde vivati stavajú rýchlostnú cestu tak, aby náhodou nemohla byť užitočná nikomu inému, než Žiline. Historický hlavný ťah Drietoma sa zanedbáva a na zahladenie stôp vivati plánujú predefinovať trasu E50, ktorá vedie z Brna cez Drietomu na Trenčín. Nová trasa povedie na Lysú pod Makytou a Púchov, aby to vivati nemali ďaleko. I tu sa používa česká karta, vraj nás k tomu dokopali Česi. To je lož. Vivati nepovedali ani slovko proti trase na Púchov. Podobne sa vivati vyhovárajú na Poliakov pri stavbe zbytočnej diaľnice na Skalité a Zwardon, ale boli to práve vivati, čo donútili Poliakov k tej trase. Poliaci sa netešia, ale keď sľúbili, tak stavajú. Stavajú dvojpruhovú rýchlostnú cestu v polprofile, ale na Chyžné a Trstenú stavajú 4-pruhovú v plnom profile v nádeji, že zlepšia tranzit na Budapešť. Nebude im to nič platné, lebo vivati sabotujú Donovaly a bude obchádzka z Kubína na Martin a Kremnicu. Podobne sa vivati vyhovárajú na Maďarov. Vraj kým z maďarskej strany nebude hotová diaľnica na Kechnec, nebude sa stavať od Košíc. V skutočnosti ide o nevôľu, lebo bližšie naokolo na Stropkov nenachádza pochopenie nikde okrem cukrárne a ani vydieranie diaľnicou nefunguje. Ale späť k hraniciam.
Ak hľadáte údaje pre hraničný prechod do poľských lesov zvaný Skalité, musíte lepšie pozerať. Je až na 67. mieste (zdroj: odhad len tak, z brucha). Dobrú indíciu poskytne sčítanie áut Slovenskej správy ciest z roku 2000, keď pri Skalitom prešlo až 865 áut denne, z toho až nula kamiónov. Porovnajme s Trstenou: 2395 áut, z toho 342 kamiónov.
Hraničný prechod Ročné hodnoty (2003) Denné hodnoty (ročné/365) Por.č. Názov Os+Moto Autobusy Nákladné Spolu Os+Moto Autobusy Nákladné Spolu 1 Brodské-Břeclav 3 810 949 41 198 851 757 4 703 904 10 441 113 2 334 12 887 2 Drietoma 2 643 391 50 215 260 262 2 953 868 7 242 138 713 8 093 3 Svrčinovec 1 524 789 42 563 217 755 1 785 107 4 178 117 597 4 891 4 BA, Petržalka-cesta 1 131 624 23 708 260 915 1 416 247 3 100 65 715 3 880 5 Makov 1 127 548 24 201 169 911 1 321 660 3 089 66 466 3 621 6 Holíč 1 073 375 23 750 177 418 1 274 543 2 941 65 486 3 492 7 BA,Čuňovo-diaľnica 753 700 15 984 307 164 1 076 848 2 065 44 842 2 950 8 Komárno 874 985 8 821 104 757 988 563 2 397 24 287 2 708 9 Medveďov 737 040 17 895 229 015 983 950 2 019 49 627 2 696 10 Trstená 728 555 20 925 124 729 874 209 1 996 57 342 2 395 11 Štúrovo 843 629 13 601 9 582 866 812 2 311 37 26 2 375 12 BA,Jarovce-diaľnica 731 576 4 539 97 919 834 034 2 004 12 268 2 285 13 Horné Srnie 598 033 18 292 45 128 661 453 1 638 50 124 1 812 14 Lysá pod Makytou 442 732 1 809 113 720 558 261 1 213 5 312 1 529 15 Šiatorská Bukovinka 419 138 2 641 95 797 517 576 1 148 7 262 1 418 16 Moravské Lieskové 421 987 16 335 57 561 495 883 1 156 45 158 1 359 17 Vyšný Komárnik 349 117 6 724 125 307 481 148 956 18 343 1 318 18 Šahy 360 842 11 812 67 229 439 883 989 32 184 1 205 19 Klokočov 374 443 716 55 514 430 673 1 026 2 152 1 180 20 Vyšné Nemecké 357 346 7 429 63 083 427 858 979 20 173 1 172 SPOLU 19 304 799 353 158 3 434 523 23 092 480 52 890 968 9 410 63 267 Zdroj: neznámy, nájdené na vivatickom serveri www.dialnice.info v sekcii Fotografie, poslal Johhan.
Kto nekradne, okráda svoju Žilinu, to už vieme. Zároveň platí, že kto neklame, okráda svoju Žilinu. Barón Prášil - Mišura svoju Žilinu asi neokráda. Tára piate cez deviate. Vraj Medzinárodné prognózy dopravných inžinierov podľa Mišuru ukazujú, že koridor VI bude najzaťaženejší medzi Slovenskom a Poľskom. Po otvorení by cez slovensko - poľský hraničný priechod malo denne prejsť 20 až 25 000 vozidiel. "Nám ide o to, aby sa stavali európske koridory. Je zvláštne, že sa prioritnejšie stavajú mostíky a otvárajú sa turistické chodníky, a tento priechod stojí," zdôraznil Mišura. Toľko citát pripisovaný barónovi Prášilovi - Mišurovi, viď
http://tvojepeniaze.pravda.sk/sk_pspravy.asp?r=sk_pspravy&c=A050922_171045_sk_pspravy_p01No nie je pán barón rozkošný? Podľa toho, čo pán barón chcel presne vyjadriť, sa cez nový hraničný prechod na zbytočnej diaľnici premelie denne polovica všetkých áut, čo pôjdu do cudziny. Alebo ak tým myslel kamióny, tak to je dvojnásobok všetkých prekročení hranice nákladným autom. Pohraničníci budú autá vracať z hraničných prechodov od Brodského po Vyšné Nemecké, vraj nech idú do Miškolca a do Viedne cez Skalité, lebo inak sadneme do tankoch. Pssst, ani sa ho nepýtajte, kto je za tými medzinárodnými prognózami dopravných inžinierov...
A keď už hovoríme o pánu barónovi Prášilovi-Mišurovi, čo zábavného jeho blahorodie ešte vypotilo? Aha, vraj "Absolútne sme nespokojní. Žiadame, aby bola konečne postavená jedna slušná štvorprúdová cesta medzi Slovenskom a Poľskom. Na trase Čadca - Zwardoň - Bialsko-Biala - Katovice ju schválila aj Európska únia," povedal Mišura. No samé perly, perly ducha od pána baróna. Ten musel mať ale dobrú náladu, asi bol nadrúľaný ani Slota. V skutočnosti tie eurotrasy pripravovala jedna viedenská eseročka a Európska únia by schválila akúkoľvek gebuzinu, čo jej slovenská vláda predloží a určite by schválila aj rozumnejšiu trasu koridora v trase E77 Budapešť - Zvolen - Ružomberok - Trstená - Krakov - Radom - Varšava - Gdansk. A ešte s radosťou, že sa nemusia stavať nezmysly, ako Zywiec-Rabka-Zwardon, keď kúsok vedľa bude ozajstná diaľnica na Bohumín. Koľko úsilia treba vynaložiť na sabotáž hlavného ťahu Budapešť - Donovaly - Krakov, čo hrozí odsunúť Žilinu späť do úlohy subprovičného mestečka, a ľudia stále jazdia na Donovaly a Trstenú, akoby sa nechumelilo... Nevďačníci, odrodilci. No počkajte, veď vám to my čoskoro zakážeme, ako pri Javorine a ostatné zvalíme na Oravcov.
http://spravy.pravda.sk/sk_domace.asp?r=sk_domace&c=A040520_064345_sk_domace_p01
A štvorprúdová cesta nebude. Vivati môžu do stola búchať koľko chcú, Poliakov už zmanipulovali na výstavbu rýchlostnej cesty v polprofile, ale štvorpruhovú cestu budú stavať, len ak si budú istí, že to nebude nadarmo. Štvorprúdovú cestu Poliaci stavajú na trase E77 Krakov-Chyžné-Trstená. Takéto výkriky môžu byť vypočuté ešte tak nanajvýš niekde v Žiline či Bratislave. Takí sme my frajeri, keď sa napijeme, aj to pálenô prehryzieme.Čím nás ešte blahorodie pán barón poteší a rozveselí? Ľaľa ho: Koridor VI má význam nielen pre Slovensko a Poľsko, ale aj pre EÚ, tranzit z jadranských prístavov až do Poľska a ďalej do východných štátov. No jasne. Skalité je pupkom sveta a ako sa všetci slovenskí motoristi nemôžu dočkať, aby tadiaľ jazdili do Viedne a Miškolca, podobne aj všetci z "východných štátov" sa už nedočkavo trasú, aby mali hraničný prechod pri Skalitom. Nebudú oni jazdiť na Rzeszow a Prešov, všetci si odskočia na hen na Skalité, keď už robia obchádzku k baltickým prístavom. Podobne aj všetci motoristi sveta a okolia.
A v žiadnom prípade nedopustíme, aby sa z našej nezmyselnej diaľnice urobila nezmyselná rýchlostná cesta, lebo vraj tak bude ten nezmysel lacnejší. Čo na tom, že ani Poliaci, ani Česi do diaľnice nepôjdu a postavia nanajvýš rýchlostnú cestu v polprofile? My sa zo správnej cesty nedáme zviesť. My si naše miliardy vyplieskame nezmyselne, nech sa hoci svet zastaví. Z cudzieho krv netečie. Cudzie nechceme, svoje nedáme. Pretože nám nič slovenské nie je cudzie, je naše všetko a čo je naše, do toho nikoho nič. Sadneme do tankoch.
http://tvojepeniaze.pravda.sk/sk_pspravy.asp?r=sk_pspravy&c=A050321_163551_sk_pspravy_p01A tak je zvalený ďalší vivatický mýtus. Ešte ich ostalo dosť.
Pridané na Vianoce 2005:
Tento vivatický mýtus žiaľ zvalený nie je. Mýty sa nedajú zvaliť racionálnymi argumentmi. Ľaľa. Nasledovný text sa objavil na inak kvalitnom serveri www.highways.sk :
Už uplynul jeden rok od pripravenosti poľského úseku S69 Myto - Zwardoń a nového hraničného priechodu pri Zwardońi na otvorenie. Slovensko má pravdepodobne svetový primát v schopnosti blokovať snahu susedného štátu otvoriť rýchlostnú cestu a hraničný priechod na medzinárodnom multimodálnom koridore. Slovenskej správe ciest a teraz už Národnej diaľničnej spoločnosti za tento primát ďakujeme.Nie je to prvý raz, čo sa podobný text objavil na serveri www.highways.sk. Autor, inak slušný človek, ktorému vadia megalomanské a predražené stavby a vadné trasovanie v mnohých prípadoch, v tomto prípade obhajuje "svoje" a robí to spôsobom žabomyšistickým, ukazujúcim limity racionality v životne dôležitých veciach. Všetka objektivita sa zastaví, akonáhle ide o moje humná.
Pozrime sa teda, ako je obhajovanie mýtu schopné obstáť v konfrontácii s faktmi.
Slovenská tzv. diaľnica D4 už stojí niekoľko rokov. Projekt sa niekoľkokrát už zmenil a doplnil a podľa súčasného stavu vládnych zámyslov má mať dĺžku 33 km a viesť od rakúskej hranice po Senec. Možno bude, možno nebude, lebo to by bol zárodok budúceho veľkého obchvatu Bratislavy a vadil by Žiline, ktorá si chce rozšíriť diaľnicu na 3+3 pruhy a začať práve na úseku Bratislava-Senec. Takže existujúci úsek má dĺžku asi 2 km a končí na rakúskych hraniciach v Bratislave - Jarovciach. Zato na rakúskej strane vedie na cestu, ktorá by u nás mala charakter komunikácie II. alebo III. triedy. Máme tak diaľnicu do rakúskych polí. Našťastie veľa nestála, je to krpatá diaľnica. Zato na rakúskej strane treba postaviť asi 30 km. Nič Vám to nepripomína?
Ďalšia krpatá diaľnica, tentokrát do maďarských polí, končí na hraničnom prechode pri maďarskej Rajke. Tam už aspoň je prípojka na hlavný ťah Viedeň-Budapešť, postavený ešte za komunizmu, keď sme my cestovať ešte nesmeli a na hraniciach sa vraždilo. Dobre, je to len pár kilometrov, úsek je formálne pokračovaním hlavného ťahu Kúty-Bratislava-maďarská hranica a je to v Bratislave, kde sú veľké existujúce i predvídané dopravné zaťaženia, nakoľko maďarská diaľnica je optimálnym tranzitným ťahom z Bratislavy do Košíc a ďalej na východ i na Ukrajinu.
Sága krpatej rýchlostnej cesty R4, južná vetva (rozumej diaľničná prípojka Košice-Kechnec na európsku diaľnicu pri Miškolci) a jej dlhodobá sabotáž zo strany úradov si tiež zasluhuje samostatnú kapitolu. Teraz už minister dilettantissimus oficiálne sľúbil, že sa konečne bude stavať, ale ani len trasa dodnes neexistuje.
A teraz pozrime na zbytočnú "diaľnicu" D3. Tá cesta má zmysel po Svrčinovec, kde bude pokračovať na Jablunkov a Ostravu a v Bohumíne sa pripojí na diaľnicu do Poľska. Slovenská diaľnica do Poľska je fatamorgána, nedosiahnuteľný sen. Všetky finančné prostriedky musia na Žilinu, lebo Mlokia. Dnešné dopravné zaťaženie na hraničnom prechode je pod 1000 áut denne a nula kamiónov denne. Po prípadnom otvorení pompézneho hraničného prechodu vodičov i naďalej čaká po pár sto metroch "diaľnice" vyše 10 km na úzkej ceste v obci Skalité, kde je rýchlosť obmedzená na 40 km/h a je tam obmedzenie nosnosti i rozmerov kamiónov. Podobne i na poľskej strane kamión i autobus môžu mať problém. Otvorenie hraničného prechodu ale môže pekne vyzerať v novinách a asi sa necháva, až sa nám úplne zvolebnie. Vtedy sa dbá o kozmetiku a efekty. Ten hraničný prechod totiž nebude ničím iným. Dopravný význam nula.
Smutné je, ak slušný, rozhľadený, skúsený človek z branže stráca nervy a nevidí súvislosti. Ťažko sa potom čudovať zhulákaným honeľníkom, čo len preskakujú vatry a preskakujú, keď práve nesadajú do tankoch. Tento notorický problém má jedno veľmi jednoduché a účinné riešenie - financovať diaľnice z miestnych rozpočtov samospráv a štátny príspevok vo maximálnej výške 50% by mohol ísť len do zaostalých krajov. To by sa inak plánovalo a stavalo.
Pridané v januári 2006:
Mýty sa nedajú zvaliť racionálnymi argumentmi. Nasledovný text sa objavil na titulnej strane inak kvalitného servera www.highways.sk po pompéznom otvorení zárodku zbytočnej diaľnice D3. Úsek Svrčinovec - Skalité celý meria niečo vyše 3.1 km, ale do prevádzky bol odovzdaný len hraničný prechod. Inými slovami, operácia "piesok do očí" pre médiá. Zvolebnieva sa.
Škoda, že autor je tak rozkokošený, že sa dopúšťa faktických nepresností. Na poľskej strane sa nejedná o 5-pruhovú cestu, ale dvojpruhovú. Tých päť pruhov je len na colnici. Poliaci cestu S-69 stavajú ako rýchlostnú komunikáciu v polovičnom profile. Neradi, z donútenia, ako následok našej slovenskej manipulácie. Zato rýchlostná cesta na Chyzne-Trstená bude v plnom profile. To je tá nešťastná E77, ktorú naši vivati chcú sabotovať, lebo nevedie na Žilinu...
Narážka o "Ostrihoňove" je pravdepodobne o Zlatých Moravciach, ktoré majú primátorku menom Serafína Ostrihoňová. Autorovi vadí, že minister dilettantissimus sľúbil výstavbu rýchlostnej cesty, ktorá má nahradiť cestu smrti okolo Zlatých Moraviec, do roku 2010. Vadí mu to preto, že pochopil, že zbytočná diaľnica D3 bude musieť ešte počkať pár rokov. Nuž čo, každý môžme niekedy mať zlý deň. Použijúc jeho obľúbenú argumentáciu prepravnými frekvenciami: v roku 2000 Skalité 865 áut denne, Zlaté Moravce 10978, viď www.highways.sk/highways/intensity.html
Dňa 16. januára 2006 s veľkým predstihom (rozumej 1 rok po prisľúbenom termíne) otvorili diaľničný úsek D3 pri štátnej hranici s Poľskom dĺžky 370 "faktorov" (rozumej 150 metrov), pričom do 13. januára 2006 bolo zámerom Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) spojazdniť celý úsek D3 Skalité - štátna hranica s Poľskom (zámer bol prezentovaný na stránkach NDS). Našťastie otvorili len 370 "faktorov", pretože bežne vyrábané vozidlá nedokážu skákať z jedného mostného piliera na ďalší. Popri tom sa nečakane zmenilo aj trasovanie diaľnice D1, ktorá podľa "dôveryhodného" zdroja (rozumej úvodná stránka NDS) bude prechádzať aj okolo Skalitého.
Spolu s týmto úsekom spojazdnili aj poľské "pole" (rozumej 5 pruhová rýchlostná cesta S69), ktoré nemohlo byť spojazdnené bez 370 faktorov na slovenskej strane a prepojky s cestou I/12. Tento trefný termín "pole" zaviedla do slovenského jazyka Slovenská televízia v zábavnej relácií Reportéri 16. februára 2005, ktorú stále rovnako oduševnene uvádza Eugen Korda a neustále obohacuje slovenský jazyk o nové výrazy. Svoju nezastupiteľnú úlohu v tejto zábavnej relácií si zahral aj generálny riaditeľ NDS, čím dal novému pojmu punc dôveryhodnosti a na základe jeho slov rozhodla Rada pre vysielanie a retransmisiu, že diaľnica D3 skutočne nemá na čo nadväzovať na poľskom území.
Prechod z poloprofilu diaľnice do poľského "poľa" môže spôsobovať vodičom vážnu ujmu, prípadne aj trvale následky. Tieto následky možno sledovať u jednej primátorky, ktorá niekoľko krát odbočila z D1 na R1 a teraz sa rozhodla držať hladovku a takto získať "Darwinovu cenu". Lenže náš pán minister sľúbil aj diaľnicu do Žiliny do novembra 2006, pričom Žilina sa zákerne odsunula až za Považskú Bystricu, aj diaľnicu do Košíc do "prokopa" 2010 a teraz pri Zwardońi sľubil aj diaľnicu od Hričovského Podhradia až po Skalité do "prokopa" 2010, tak prečo by nesľubil aj rýchlostnú cestu do "Ostrihoňova", hoci aj deň po voľbách. Len či by nebolo lepšie pre Slovensko získať aj "Darwinovu cenu", aj následne čím skôr mať rýchlostnú cestu okolo "Ostrihoňova".
Pridané vo februári 2006:
A tuná nám autor precitá do reality a zisťuje, že proklamované priority včera nemusia byť prioritami aj dnes, že v slovenskej politike je česť cudzím prvkom a že NDS, štátna akciová spoločnosť nie je firma, ale politické teleso na čele so stranícky sa správajúcim politikom i čo sa týka predvolebných lží. Len tá pasáž o klamaní voličov tam akosi nesedí: Dzurinda naozaj svojich voličov oklamal, ale jeho oklamaná voličská základňa je na južnom a východnom Slovensku. Naopak voliči HZDS a SNS dostali zo spoločného omnoho viac, ako im náleží a Dzurinda vlastne potmehúdsky realizoval program SNS: Vládny program zbedačovania stredného a východného Slovenska.
Nasledovný citát pochádza z domovskej stránky inak kvalitného servera http://www.highways.sk :
Reálne D3 po roku 1998 nebola prioritou, aj keď ešte 16.januára 2006 náš pán minister dopravy na slávnostnom otvorení 150 metrového úseku diaľnice D3 pri Skalitom povedal toto:
"Zo slovenskej strany máme nastavené parametre v štátnych rozpočtoch na roky 2006 až 2008 tak, že sme schopní našu stranu diaľnice ukončiť do konca roku 2010, čo považujem za reálny termín," uviedol slovenský minister dopravy."
Citát z denníka SME zo 16.januára 2006: "Generálny riaditeľ NDS Dušan Faktor informoval, že podľa súčasnej rozostavanosti diaľnice D3 je jej dokončenie do roku 2010 reálne. Spresnil, že ide približne o 40 km, pričom na trase sa nachádza niekoľko tunelov, preto náklady na kilometer diaľnice dosiahnu približne 300 až 400 miliónov Sk."
Až dodnes bola oficiálne prioritou nášho MDPT aj diaľnica D3. Podľa článku v denníku SME sa to zmenilo.
Časť článku z denníka SME: "BRATISLAVA - Česi by chceli najneskôr do troch rokov prepojiť diaľnicou Frýdek-Místek a Žilinu. K urýchlenej výstavbe ich tlačí automobilka Hyundai, ktorá chce postaviť východne od Frýdku-Místku továreň. Štyri cestné pruhy do Žiliny sú jednou z podmienok Hyundai. Vedenie slovenského ministerstva dopravy váha. Táto diaľnica nie je našou prioritou."
Zrazu keď Poliaci intenzívne stavajú rýchlostnú cestu smerom na Skalité a Česká republika má záujem urýchliť výstavbu rýchlostnej cesty smerom na Svrčinovec, slovenské MDPT sa konečne vyfarbilo. Pritom pre dostavbu diaľnice D3 a R5 na polovičný profil medzi Žilinou a hranicou ČR zostáva postaviť celkovo 17 km (a žiadny razený tunel). Zvyšok je už postavená D3 a existujúca cesta I/11 v trase diaľnice D3. Severne od križovatky Kysucké Nové Mesto, juh (Brodno-KNM,juh 3,5 km) na ďaľších 10 rokov postačuje polovičný profil. Pritom nezanedbateľný význam majú investície a pracovné miesta na Slovensku, ktoré vzniknú, ak budú dodávatelia pre Hyundai aj na Slovensku.
Vláda SR na svojom rokovaní 142/2001, dňa 21.02.2001 schválila "Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest" je tam napr. uvedené ukončenie výstavby úsekov D3 Svrčinovec – Skalité a D3 Skalité – št.hr. SR/PR v roku 2005 a úsekov D3 Čadca,Bukov - Svrčinovec a D3 Hričovské Podhradie – Žilina,Strážov v roku 2006. Bol to samozrejme iba ďaľší výsmech voličov. Ani jedna z týchto stavieb ani v roku 2006 dokončená nebude. Ukončenie výstavby úsekov D3 Brodno - K.N.Mesto a D3 K.N.Mesto – Krásno N/K (v plnom profile!) bolo schválené na rok 2007, samozrejme výstavba sa ani len nezačne v roku 2007.
Pridané v júli 2006:
Nasledovný článok sa objavil nekriticky v naivnej českej tlači.
Hrozí dopravní kolaps mezi závody Hyundai v ČR a Kia na Slovensku
4.7. 2006 OSTRAVA/ŽILINA
Jednou z podmínek automobilky Hyundai pro výstavbu jejího závodu v ČR byla výstavba silnice na Slovenko, která by spojila závod Hyundai v Nošovicích s automobilkou Kia v Žilině. Obchodní komory v ČR i na Slovenku tlačí na slovenskou vládu, aby silnici dokončila už v roce 2009 místo plánovaného roku 2011. Jinak prý hrozí dopravní kolaps.
Slovenská obchodní a průmyslová komora (SOPK) v Žilině a Krajská hospodářská komora v Ostravě chtějí urychlit výstavbu rychlostní komunikace ze Žiliny k českým hranicím ve Svrčinovci. Tu chce slovenská vláda dokončit nejdříve za pět let.
"Zásadním problémem, který tiká jako časovaná bomba, je zabezpečení silniční dopravy mezi subdodavateli a firmami KIA a Hyundai. Slovensko plánuje ukončení dálnice po českou hranici až v roce 2011-2012. KIA má přitom začít na plný výkon pracovat v roce 2009, kdy chce Hyundai spustit výrobu," upozornil ředitel žilinské komory Ján Mišura. Počet kamiónů, které budou jezdit mezi Nošovicemi a Žilinou, se po roce 2009 proti dnešku zvýší asi o 300 denně, dodal.
Hyudnai může uložit sankce
Na nutnost sladit termíny dostavby automobilky Huyndai se zlepšením silničního spojení na Slovensko zase upozornily Třinecké železárny a další firmy a obce spolupracující v rámci Sdružení pro rozvoj Moravskoslezského kraje. Hlavním problémem při budování silnice z Českého Těšína na Karvinsku je přitom podle generálního ředitele železáren Jiřího Ciencialy vládní usnesení, podle kterého by například jedna z tras rychlostní silnice Oldřichovice - Bystřice měla být hotova až v roce 2012.
Podle Ciencialy může být v případě dopravních kolapsů na trase mezi závody Hyundai a KIA ohrožena plynulá výroba automobilek, z čehož mohou pro Česko vyplynout i sankce ze strany korejského investora.
Novinky, ČTK
Kde je problém? Nuž problém je tam, že tí statoční chlapci, zdá sa, nepoznajú nášho žilinského táraja baróna Prášila - Mišuru a vyzerá to, že ho berú vážne. Na ceste Kysucké Nové Mesto - Čadca boli v roku 2000 intenzity okolo 13 tisíc áut denne, v roku 2005 asi 17 tisíc. Na prechode Svrčinovec v roku 2003 to bolo asi 5000 áut denne, z toho asi 600 kamiónov denne. Kapacita takejto cesty je asi 40 tisíc áut denne. Ako môže marginálny nárast 300 áut denne spôsobiť dopravný kolaps? Čo sa babe chcelo, to sa Mišurovi snilo?