Mýtus: nie je súvis medzi ekonomickým rozvojom a diaľnicou a preto regióny s ekonomickými ťažkosťami diaľnicu nepotrebujú

Tento mýstus sa uplatňuje alternatívne s mýtom, že považský vyvolený národ diaľnicu potrebuje najviac, lebo je najviac rozvinutý. Ide samozrejme o protirečenie. Toto protirečenie sa často objavuje i vo vládnych materiáloch. Odborne sa tomu javu hovorí vivatická dialektika, ktorá predstavuje tak výzmaný jav, že mu bude venovaná zvláštna kapitola.

Vládne materiály zaoberajúce sa regionálnym rozvojom prispievajú k živeniu tohto mýtu tým, že súvis medzi infraštruktúrou a ekonomickým rozvojom je dôsledne ignorovaný. Vivati nepotrebujú upozorňovať na zhubné následky svojho konania. Napríklad istý kaníko-simonovský vládny dokument spomína ako vládne zásluhy na podporu regiónov detské ihriská, kanalizácie a čističky odpadových vôd a podporu turistického ruchu. Namiesto podpory podnikania - vytváranie geta a skanzenov. Vzájomné súvislosti medzi infraštruktuálnymi investíciami a hospodárskym rozvojom dôsledne zahmlievané a zamlčiavané.

Všeobecne platí, že znižovanie regionálnych rozdielov znižuje spoločenské náklady ekonomickej transformácie. Vládny program zbedačovania stredného a východného Slovenska je naopak zameraný na cieľavedomé odnímanie rozvojových šancí komukoľvek inému, než považskému vyvolenému národu. Na jednej strane vivati dobre vedia, že diaľnica znamená rozvoj a často tým tvrdením operujú, keď ide o ich rozvoj, na druhej strane sa tvária my nič, my muzikanti, keď kradnú budúcnosť iným.