Mýtus: Zrod koncepcie diaľnic na Slovensku sa datuje do obdobia rokov 1935-1938

Tento mýtus sa medzi vivatmi objavuje dosť často a za upozornenie naň patrí poďakovanie Ing. Petrovi Glasnákovi z Čadce v diskusii k článku Dr. Juraja Mesíka na Changenete http://www.changenet.sk/?section=forum&x=279724

Predovšetkým, v tej dobe Slovensko ako štátny ûtvar a rozhodovacia jednotka neexistovalo. Slovensko bolo súčasťou Československej republiky ako jeden z veľkých regiónov, ktoré vtedy boli štyri: Česko, Morava a Sliezsko, Slovensko, Podkarpatská Rus. Tá "koncepcia" sa tak netýkala Slovenska, ale bola to koncepcia pra-československá. Šlo o výstavbu asi 1000 km diaľnice pozdĺž republiky od Chebu až za Chust, viď knižku Jana Antonína Baťu Budujme stát pro 40,000.000 lidí, http://bsp40m.czechian.net

Diaľničná magistrála podľa J. A. Baťu, obrázok nájdený na serveri České dálnice, http://www.ceskedalnice.cz/historie.htm

Zhodou okolností najkratšia spojnica dvoch najvzdialenejších bodov, vzdušná čiara, ktorú vivati dnes tak nenávidia, prechádzala trochu južne od Žiliny. A tak v duchu vivatickej dialektiky dynamickej rekonfigurácie akceptácie či odmietania argumentov podľa toho, ako sa práve hodia Žiline, sa táto vzdušná čiara Praha - Košice vyzdvihuje s náboženskou úctou, kým vzdušná čiara Bratislava - Košice sa zatracuje. (Viď príslušný článok Hlavný ťah, južný ťah, bližšie naokolo.)

Druhým úskalím je, že tam vôbec nešlo o nejakú ucelenú koncepciu, skôr o koncept, o podnet k premýšľaniu, ktorého základom mal byť hrubý náčrt trasy bez bez bližšieho skúmania detailov a súvislostí geomorfologických, technických či nákladových, ale aj súvislostí spoločenských.

Takže pravítkom a ceruzkou narysovaná čiara, akože paleodiaľnica sa stala súčasťou mytologického vybavenia roduverných vivatov, ktorí si svoju príslušnosť k Považskému Vyvolenému Národu potrebujú ideologicky zdôvodniť zdaním niečoho objektívneho, aby zlodejina nevyzerala tak zlodejsky.

A tak sa pračeskoslovenská paleodiaľnica vydáva za odôvodnenie diaľnice bližšie naokolo, hoci šlo o spojnicu vzdušnou čiarou medzi hlavným mestom Prahou a východom krajiny. Podľa rovnakej logiky by sa dnes mala stavať spojnica vzdušnou čiarou medzi hlavným mestom Bratislavou a východom krajiny. Ale to nie, to by sa nehodilo Žiline... a tak sa stavia o 50 km dlhšia, 2-3 krát drahšia diaľnica cez pohoria a národné parky, ktorá je tak drahá, že sa nedá vyfinancovať a technicky tak náročná, že sa nedá dokončiť.

Vivati tiež nechávajú kolovať viaceré príbuzné mýty, napríklad:

• EÚ odsúhlasila a zaradila diaľnicu v smere sever – juh t.j. Bratislava – Žilina – Skalité – Poľsko ako medzinárodný multimodálny koridor č.6 Adriatik - Baltik.
• Už v rokoch 1920-30 sa počítalo s prepojením vážskej cesty na Odru a Baltické more a v roku 1990 bol Váh zaevidovaný ako vodná cesta medzinárodného významu, čo celkove dávalo tomuto priestoru silnú pozičnú výhodu.
• Vari odborníci zodpovedajúci za cestnú sieť v EÚ sú opojení krásou Skalitého? Oni vedia, že pre Európu je cestné spojenie na sever cez Skalíte nevyhnutnou potrebou !!!!

Tieto mýty už boli identifikované dávnejšie a sú spracované tu:

5. Trasovanie diaľnice bližšie naokolo je podložené odbornými posudkami a vedeckými podkladmi.

8. Diaľnica D3 do poľských lesov, lúk a polí je potrebná pre Slovensko, Európu, celý svet a okolie.

12. Stavať najprv bližšie naokolo je dobré, lebo potom bude možné vrhnúť prostriedky aj na hlavný ťah.

16. Bližšie naokolo D1 sa musí stavať, lebo to je medzinárodný koridor. Aj zbytočná diaľnica D3 do poľských polí, lesov a lúk sa musí stavať, lebo to je medzinárodný koridor.