|
Farizejstvo 1. etymológia Farizej: (farizei, farizeích, farizeum, farizeem, farizee, farizeu, farizea, farizeus) príslušník starožidovskej náboženskej sekty, hnutia horlivcov, ktorí hlavne v babylonskom zajatí veľmi lipeli na národných obyčajoch, nespočítateľných formálnych náboženských predpisoch, pohŕdali nevzdelaným, prostým ľudom, predovšetkým pohanmi. 2. definícia
Farizej: pokrytec, hypokryt, licomerný, dvojtvárny, falošný, podlý ostentatívny rituálny predstierač
Farizejstvo: správanie sa človeka, protiviace sa morálke, ktorý je zahľadený a uzavretý do seba a ukazuje sa s maskou spravodlivého Za povšimnutie stojí, že vivati sú približnými synonymami slov mystifikátori, farizeji, potmehúdi, klamári, podvodníci, zlodeji - ale keďže nekradnú jednu-dve sliepky, ale stovky miliárd, a nekradnú pre seba, ale aspoň naoko pre svoju Žilinu, nezasluhujú si malý dvor a dlhý bič, ale tantiémy, žetóny, podiely na koristi a vysoké štátne vyznamenania. Ale sa nám ten svet zmenil, odkedy sa zbojníci od Terchovej už nevešajú... Vivatické farizejstvo Ako sme videli v rubrike Vivatická mytológia, vivati sú potmehúdi a neúnavní mystifikátori. Svoje habaďúry zručne maskujú a halia do hávu pravidiel, zákonitostí a nevyhnutnosti. V skutočnosti ide len o ich vlastné pravidlá, právo silnejšieho a zákon džungle, ktorý povýšili na normu. Vivati sú farizeji. Podlí, nízki, zlomyseľní duševní maloroľníci. Tieto atribúty predstavujú invariantu od hlbokej husákovskej normalizácie cez mečiarovsko-slotovskú fašizoidnú epizódu až po dzurindistickú legalizáciu a legitimizáciu nakradnutého. Realita nahradená mýtickými bájkami a symbolmi umožňuje kamuflovať intelektuálnu a morálnu biedu pri strategickom rozhodovaní, ako aj absenciu stratégie samotnej. Vhodne vsunutá kultúrna vložka národného typu, narážka či vtip v ľahkom konverzačnom tóne úspešne nahradí racionálne argumenty a posilní kmeňovú kohéziu so sprisahaneckým žmurknutím. Samozrejme navonok je treba zachovať si dekórum. Čím širšie a vzdialenejšie publikum, ktoré neovláda naše skratky, narážky a symboly, tým väčšie úsilie treba vyvinúť na natieranie reality na ružovo a potemkinovské fasády. Nasleduje zopár výkvetov vivatického farizejstva v praxi, nájdené vo vládnych oficiálnych dokumentoch. Nie, nejde len o smutné dedičstvo mečiarovsko-slotovských rabovačiek. Ide aj o dzurindisticko-oportunistické europerspektívy 2007-2013, kde nájdeme všetky obvyklé floskule, klišé, logické skratky, sofizmy a sylogizmy. Operačný program Doprava na roky 2007 - 2013
http://www.telecom.gov.sk/pk/061484/index.html Z dokumentu :
5.2.1 Prioritná os 5 – Modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry A tu to máme. V normálnych krajinách je diaľnica vyhradená na spojenie ďalekých cieľov, rýchlostná cesta na spojenie regiónov a na prepojenie aglomerácií slúžia cesty I. triedy, hoci i viacprúdové. V našej krpatej karpatskej džamahírii vládne dokumenty oficiálne obhajujú koncept blízice namiesto diaľnice - má rýchlo a kvalitne prepojiť sídelné útvary, rozumej Žilinu. Pritom na prepojenie ďalekých cieľov, hlavne Bratislavy a Košíc, musí stačiť rýchlostná cesta v trase hlavného ťahu E58 BA-ZV-LC-KE, dodnes z väčšej časti len štádiu projektu. Nehovoriac o tom, že na regionálnu dopravu stále musia stačiť cesty I. a II. triedy, lebo vivati vyplieskali všetky infraštrukturálne prostriedky na bližšie naokolo, ktoré je tak drahé, že sa nedá financovať a technicky tak náročné, že sa nedá dokončiť. 5.2.1.2 Zdôvodnenie prioritnej osi Cestná infraštruktúra má veľký význam pre hospodársky rast, mobilitu pracovných síl ako aj konkurencieschopnosť v rámci medzinárodnej deľby dopravnej práce. Je jedným z kľúčových faktorov, ktoré významne ovplyvňujú ekonomický rozvoj a priestorové usporiadanie štátu. Doplnením diaľnic sieťou rýchlostných ciest sa zabezpečí kvalitné cestné spojenie medzi jednotlivými regiónmi ako aj krajskými sídlami pri rovnomernom pokrytí územia SR cestnými komunikáciami s obmedzeným prístupom, resp. cestami s nadštandardným jazdným komfortom. Vzhľadom na trasovanie i dopravný komfort, ktorý poskytujú rýchlostné cesty, je preto tiež opodstatnené uvažovať s ich výstavbou, v prvom rade v koridoroch ciest s medzinárodnou dopravou (cesty „E“), resp. v koridoroch doplnkovej siete TEN-T. [ ... ] Circum dederum, a kruh sa uzavrel. Trasy ciest "E" sú vedené tak, že sa z nich poskladať dá hocičo. Aj bližšie naokolo je kompozit dvoch ciest, E75 a E50. Dajte vivatom do ruky bibliu a telefónny zoznam, urobia z toho Mein Kampf. A eurotrasy TINA či TEN-T či ako sa to práve v tejto chvíli volá? Aj tie spískali vivati. Vivat Mikolaj je na to tak hrdý, že sa verejne bije do pŕs v novinách, ako oni vivati tie eurokoridory skvele dokmásali. Dnes všetky cesty vedú do Žiliny. A skúste s tým niečo urobiť, ak si trúfnete skúsiť... Nájde nová vláda odvahu predstúpiť pred eurokomisárov, Poliakov a Maďarov a ohlásiť, prepáčte, oklamali sme Vás, tie eurotrasy sú pre nás i pre Vás výhodnejšie tak, ako viedli po stáročia: cez Zvolen a Donovaly do Krakova, cez Zvolen a Lučenec na Košice? Ešte je čas. 5.2.2 Prioritná os 6 – Rozvoj verejnej osobnej dopravy 5.2.2.1 Cieľ a zameranie prioritnej osi Základná stratégia prioritnej osi - Rozvoj verejnej osobnej dopravy je založená na presune zodpovednosti za základnú dopravnú obsluhu regiónu na samosprávny kraj s dôrazom na preferenciu verejnej osobnej dopravy, jej integráciu, efektívne využívanie potenciálu všetkých dopravných systémov a znižovanie negatívnych dopadov dopravy na životné prostredie. Inak povedané, my nič, my muzikanti, my sme to spískali, ale oni nech nám zatancujú ako my pískame. Nech si to teraz tie samosprávy skúsia zafinancovať, ale len tam, kde sme to my rozbabrali. Na viac aj tak nemajú, dobre im tú hlavu držíme pod vodou, aby ju snáď nevytiahli a nezačali si niečo stavať, čo sme my nenaplánovali.
6.2 Indikátory prioritných osí Tak a máme tu nové pomenovanie Žiliny. Po vivaticky sa Žilina odteraz volá "prioritná os". Všetky cesty vedú do Žiliny. Diaľnice, železnice, vodná cesta, aj letisko je prioritná os, len ak začína, končí, alebo sa nachádza v Žiline. 7.1 Trvalo udržateľný rozvoj Trvalo udržateľný rozvoj je možné chápať ako rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov. Cieľom tejto horizontálnej priority je zabezpečiť, aby každá aktivita podporovaná na základe intervencií z fondov EÚ podporovala trvalo udržateľný rozvoj vo všetkých jeho zložkách a tým podporovala rast environmentálnej, ekonomickej a sociálnej udržateľnosti. Zabezpečenie tejto horizontálnej priority bude postavené na uplatňovaní podmienky trvalej udržateľnosti aj pri OPD. (OPD= Operačný program Doprava 2007-2013) Rezort dopravy si v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja vytýčil v rámci dopravnej politiky SR globálny cieľ, ktorým je trvalo udržateľná mobilita. Tento cieľ rezonuje aj v stratégií OPD. Zasurmili surmity, zahútorili vivati, o stôl plesla floskuľa. Podľa vivatov je teda trvalo udržateľný rozvoj vtedy, keď bližšie naokolo ako jedinú diaľnicu (pardon, ide vlastne o blízicu) ťahajú cez národné parky okolo najvzácnejších prírodných výtvorov v krajine. Podľa vivatov je trvalo udržateľný rozvoj to, sa zanedbáva trasa, ktorá by životnému prostrediu toľko neškodila, lebo vedie zväčša po rovine a stačí na nej jeden významný tunel pod Soroškou. A navyše by neškodila ekonomike, lebo by bola 2.5 až 3 krát lacnejšia. Podľa vivatov je trvalo udržateľný rozvoj to, keď sa regióny Gemera a Novohradu vyľudňujú, lebo mladí tam nemajú ani prácu, ani žiadnu perspektívu v horizonte porovnateľnom s dĺžkou ľudského života. To všetko preto, lebo región je cieľavedome zbedačovaný. Viď tiež rubriku Vládny program zbedačovania stredného a východného Slovenska. 7.2 Rovnosť príležitostí Rovnosť príležitostí ako jedna z horizontálnych priorít v rámci EÚ rieši problematiku boja proti akýmkoľvek formám diskriminácie – na základe rodu, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v priebehu jednotlivých fáz používania fondov, a najmä počas prístupu k nim. Stratégiou rozvoja dopravnej infraštruktúry nie sú dotknuté zásady rovnakého zaobchádzania, pričom výsledky realizácie projektov OPD sú určené pre širokú verejnosť a sú nediskriminačného charakteru. Aktivity pri implementácii projektov budú zabezpečované v súlade s legislatívou ES v oblasti dodržiavania pravidiel rovnosti príležitosti. A i tu sme hneď doma. Rovnosť príležitostí je to, keď si vivati zadefinujú rozvoj ako presúvanie prostriedkov z chudobných regiónov do Bratislavy a považskému vyvolenému národu. Zásady rovnakého zaobchádzania je to, že keď Maďari na koaličnej rade Dzurindu dokopú k dohode o použití prostriedkov v pomere 60/40 % na bližšie naokolo na jednej strane a na hlavný ťah a južný ťah na druhej strane, akosi samovoľne sa z toho stane 80/20 % - veď on oklamal aj iných, tak čo. Boj proti akýmkoľvek formám diskriminácie znamená, že diaľnica musí byť vyhradená len a len Žiline. Zároveň to znamená, že v banskobystrickom kraji musí byť nula kilometrov diaľnic, včera, dnes, zajtra, naveky. Tiež to znamená, že medzi Lučencom a Košicami, kde žijú Maďari, nesmie byť ani diaľnica, ani rýchlostná cesta, len pár obchvatov. Pretože tam už nejaké sú, tak sa výstavba ďalších môže na 20 rokov zastaviť. A to ani nehovoríme cestu medzi Dunajskou Stredou a Novými Zámkami, vivatmi označovanú za R7, ktorá neexistuje a v dohľadnej dobe ani nebude. A doprajme si aj cukrík. STV 8.6.2006 odvysielala nasledovný šot: http://stv.mediacapitol.com/tvarchive/video/video.html?video=19610 Z obsahu: Hlásateľka: V roku 2002 si vláda v diaľničnej výstavbe stanovila dva ciele: diaľnicu Bratislava-Žilina do roku 2006, Bratislava-Košice do roku 2010. Ani jeden sa nepodarí splniť. Pál Csák, šéf humorista výskumného ústavu bližšie naokolo (burinná inštitúcia): Proti minulosti sa zabezpecilo viacej finančných prostriedkov do výstavby, negatívom je asi to, že nepodarilo sa dodnes vlastne dodnes spojazdniť celý úsek z Bratislavy s Košicami. Prof. Ivan Schwendt, STU Bratislava: Košice nebudú dosiahnuté do 1. januára 2011, ale tak o dva až päť rokov neskôr (2013-2016) Pál Csák, humorista: bude to niekedy v rokoch 2012-2013 Pál Csák, humorista: Prioritu by mala mať severná diaľnica, nakoľko potrebujeme jeden ucelený úsek medzi Bratislavou a Košicami. Nuž čo na to povedať? Pán profesor Schwendt si zachováva dôstojnosť inteligenta, vedeckú skepsu, objektivitu a chladnú hlavu. Šéf humorista burinnej inštitúcie preskakuje vatry zvrchovanosti a stavia si mohylu na pamiatku večnej blbosti. Pozrime sa bližšie na niektoré jeho humorné vyjadrenia. Ako je možné, že si vláda stanovila cieľ tak jasnozrivý, ako vyprážané snehové gule? Keď sa povie, dvojcieľ diaľnicu Žilina - Bratislava do 2006, Žilina - Košice do 2010, je to iné, ako keď sa povie dvojcieľ Bratislava - Žilina do 2006, Bratislava - Košice do 2010. Prečo? Lebo v prvom prípade je to jasný prípad žilinocentrizmu. V druhom je možné sa vyhovoriť na potrebu diaľnice, obsluhu územia s viac vivatmi, rozvoj, tranzit, habaďurálnu mikolajovskú medzinárodnú trasu, čo končí kilometer-dva za hranicami našej krpatej karpatskej džamahírie a iné mýty (viď tiež rubriku vivatická mytológia ). Lenže v našom prípade ide o farizejský žilinocentrizmus. Bližšie naokolo si v roku 2002 na dokončenie vyžadovalo asi 120 miliárd korún. Rozpočet si mohol dovoliť 10 až 20 miliárd ročne. Dokončenie hlavného ťahu si vyžadovalo asi polovicu tej sumy, asi 60 miliárd. Rozpočtovo to mohlo byť pokryté, diaľnica hotová, vyplatená a už dnes slúžiť ľuďom. Takto ale diaľnicu nemá nik. A na jej ozajstné dokončenie bude treba ešte raz takú sumu a desať rokov a po celú tú dobu diaľnicu nemá nik a nebude mať nik. Celá naša krpatá karpatská krajina musí zadržať dych ešte 10 rokov, aby Žilina mala diaľnicu a nik iný nemal. Celá krajina musí strpieť finančné experimenty, aby sa drahá hračka Žiline dala vyfinancovať. Celá krajina sa musí poskladať, aby Žilina mala diaľnicu a nik iný aby diaľnicu nemal. Je úplne jasné, že výstavba diaľnice Bratislava - Košice a výstavba bližšie naokolo nie je to isté. Ani zďaleka to nie je to isté. Výstavba diaľnice Bratislava - Zvolen - Košice by si ešte aj dnes (jún 2006) vyžiadala menej prostriedkov i času, než dokončenie bližšie naokolo. Každý, kto sa na tej žilinskej habaďúre akokoľvek zúčastnil, je podvodník, luhár a zločinec, lebo sa podieľal na zločine proti slovenskému národu, ktorému ukradli diaľnicu. Ešte raz: diaľnica už stála toľko prostriedkov, že už dávno mala stáť hotová, vyplatená a slúžiť ľuďom, ak by sa stavala tam, kde treba - na hlavnom ťahu E58 Bratislava - Zvolen - Košice. Ako, ako je niečo také možné? Niečo také, hmmm, ako to len nazvať? Donebavolajúca inkompetencia? Zlovoľný klientelizmus? Mega-lož? Možné to je, keď rozkážeme vetru-dažďu a keď bude eurofondy prideľovať Žilina. A druhý humorný príspevok z dielne výskumného ústavu bližšie naokolo: diaľnicu treba postaviť bližšie naokolo, lebo potrebujeme jeden ucelený úsek. Potrebujeme? V koho mene nám to humorista Pál Csák hovorí? V mene cementovej mafie? V mene tunelárov, betonárov, asfaltérov? V mene Žiliny? V mene celej krpatej karpatskej džamahírie? Tak to asi nie... Malý formálny lapsus mundi, formálny, lebo sa týka len formy. Ďalši problém s týmto vyjadrením, tentokrát už obsahový a podstatný je ale ten, že keby sa diaľnica hoci i dnes (jún 2006) začala stavať na hlavnom ťahu, ešte stále by bola lacnejšia a rýchlejšie hotová, než bližšie naokolo. Behom štyroch rokov by sme mohli mať UCELENÝ ÚSEK Bratislava - Košice. Vivat Pál Csák ale slovami "ucelený úsek" myslí "ucelený úsek prechádzajúci Žilinou na večné časy a nikam inam". Šéfhumorista výskumého ústavu bližšie naokolo Pál Csák teda spĺňa definíciu farizeja. |