Mýtus: Slovensko je také, že je hornaté a preto i diaľnice musia cez pohoria

Prečo to je nezmysel je zrejmé na prvý pohľad z nasledovnej tabuľky. Áno, Slovensko je aj hornaté, ale hlavný ťah E58 Bratislava-Zvolen-Košice horami nemusí prechádzať a ani neprechádza. Jedinú prírodnú prekážku predstavuje Silická planina a sedlo Soroška s nadmorskou výškou niečo vyše 500 metrov nad morom.

To len vivati v snahe stavať podľa princípu "čím drahšie, tým lepšie" ťahajú diaľnicu tam, kde to je najhoršia a najdrahšia možná trasa. Stavebné firmy a finančné skupiny sa lepšie nabalia na stavbách zbytočných pyramíd. A tak sa cesty nestavajú na cestovanie, ale ako drahé hračky vivatom. Čo na tom, že stavby v rozpore s verejným záujmom majú obrovské sociálne náklady a nízky celospoločenský ekonomický efekt. Viď tiež stránku Náklady.

Horský prechod bližšie naokolo

Ak sa ešte chcete zasmiať, spomeňte si, koľkokrát ste u Bratislavákov počuli slovné spojenie "horský prechod Soroška"... Prečo sa nehovorí o "horskom prechode bližšie naokolo"? Horský prechod bližšie naokolo vedie vysokopoloženým horským sedlom medzi Vysokými Tatrami a Nízkymi Tatrami v nadmorskej výške medzi 800 a 900 metrami. To je vyššie, než mnoho iných horských prechodov v našej krpatej krajine. Horský prechod Šturec (rozumej: Malý Šturec) je vo výške okolo 500 m a Kremnické Bane asi 780 m. Horský prechod bližšie naokolo sa nachádza vo výške vyše 800 metrov nad morom, z toho v dĺžke asi 100 km sa nachádza v nadmorskej výške nad 700 metrov. To je ale horský prechod, čo? Ďalšie slovenské špecifikum. Ale to máme aj najväčších trpaslíkov a duševných maloroľníkov.

Horský prechod bližšie naokolo má aj ďalšie prvenstvo. Prechádza dvakrát európskym rozvodím. Váh sa vlieva do Dunaja, Poprad tečie do Baltického mora a Hornád sa vlieva do Slanej, ktorá sa vlieva do Tisy, ktorá sa vlieva do Dunaja. Niečo podobné majú len vo Švajčiarsku a v Nemecku (s Dunajom a Rýnom). Takí sme my ťažkí frajeri.

Nadmorská výška trasy má samozrejme vplyv na zjazdnosť komunikácie. Nejaký snaživý vivatík-podvraťák pribehne s otázkou, či je Lučenec v trópoch. Nie je v trópoch, ale na južnom svahu Juhoslovenskej kotliny a ak je kalamita tam, tak je veľmi pravdepodobne na celom území. Naopak to ale neplatí. Ak je kalamita na horskom prechode bližšie naokolo, na hlavnom ťahu E58 Bratislava-Zvolen-Košice alebo na tranzitnom diaľničnom ťahu Bratislava-Budapešť-Košice budú cesty možno mokré. Na začiatku roku 2005 sú na Kysuciach v okrese Čadca viaceré obce kvôli snehu úplne odrezané od sveta počas niekoľkých dní, kým na hlavnom ťahu sa bez problémov jazdí i kamiónmi.


bližšie naokolo hlavný ťah E58 južný ťah (vivatický) južný ťah (rovinatý) tranzitný ťah
BA-ZA-KE BA-ZV-KE BA-DS-NZ-LC BA-DS-NZ-LC BA-Budapest-KE
Obec m Obec m Obec m Obec m Obec m
Bratislava  126 Bratislava  126 Bratislava  126 Bratislava  126 Bratislava  126
Trnava 146 Trnava 146 Dunajská Streda 118 Györ 118
Trenčín 204 Nitra 250 Nové Zámky 119 Tata 160
Žilina 333 Zlaté Moravce 196 Tekovské Lužany 156 Tatabánya 167
Martin 394 Čaradice 250 Demandice 143 Érd 106
Ružomberok 489 Hronský Beňadik 192 Horné Semerovce 134 Horné Semerovce 134 Budapest 102
Ivachnová 508 Žiar n/Hr. 243 Čebovce 225 Šahy 136 Ferihegy 151
Lipt.Mikuláš 575 Zvolen 293 Veľký Krtíš 200 Slov. Ďarmoty 142 Pécel * 246
Východná 775 Detva 400 Pôtor 210 Želovce 153 Isaszeg 184
Hybe 789 Kriváň 430 Ľuboreč 275 Čeláre 160 Gödöllö 180
Štrba **) 829 Podkriváň 443 Lehôtka 250 Bušince 165 Miskolc 130
Svit 763 Mýtna 256 Halíč 274 Veľká n/Ipľom 180 Encs 139
Poprad 613 Lovinobaňa 255 Tomášovce 192 Nitra n/Ipľom 185 Tornyosnémeti 156
Levoča 570 Lučenec 190 Lučenec 190 Pinciná 190 Kechnec 159
Doľany 560 Ožďany 217 Košice 215
Nemešany 482 Rimavská Sobota 208
Jablonov 480 Figa 196 Farebný kód (m nad morom)
Beharovce 474 Šafárikovo 183 100-200 m  
Fričovce 462 Brzotín 267 200-300 m  
Bertotovce 419 Lipovník 265 300-400 m  
Svinia 374 Jablonov * 480 400-500 m  
Prešov 255 Hrhov 219 500-600 m  
Košice 215 Košice 215 600+ m/nm  
* Pozn.: dokončenie obchvatu M0 (2007) a tunela Soroška (2030?) eliminuje stúpanie
** Trasa horského prechodu bližšie naokolo vedie nad Štrbou vo výške asi 900 m.

bližšie naokolo hlavný ťah E58 Južný ťah Južný ťah tranzitný ťah
BA-ZA-KE BA-ZV-KE BA-DS-NZ-LC BA-DS-NZ-LC BA-Budapest-KE
dĺžka trasy km dĺžka trasy km dĺžka trasy km dĺžka trasy km dĺžka trasy km
celková 450 celková 400 celková 230 celková 220 celková 450
nad 300 m 250 nad 300 m 25 nad 300 m 0 nad 200 m 0 ! nad 300 m 0
nad 400 m 170 nad 400 m 10 nad 400 m 0 nad 400 m 0
nad 500 m 100 nad 500 m 5 nad 500 m 0 nad 500 m 0
nad 600 m 60 nad 600 m 0 nad 600 m 0 nad 600 m 0
nad 700 m 40 nad 700 m 0 nad 700 m 0 nad 700 m 0
nad 800 m 5 nad 800 m 0 nad 800 m 0 nad 800 m 0

Údaje o dĺžkach trasy odhadované z mapy, presnosť +/- 5 až 10 km a číslo sa nutne mení po otvorení každého nového úseku, ktorý zmení dĺžku alebo výškové vedenie trasy. Presnosť pre výškový rozdiel je do 10 metrov - napríklad mimoúrovňová križovatka pridá prevýšenie až 8 m. Preto ani tu nemá zmysel hrať sa na presné čísla a tváriť sa pritom odborne. Stačí si zapamätať, že obe excentrické trasy sú dlhé asi 450 km, ale len jedna z nich cez Budapest je na nížine a takmer v celej dĺžke hotová. Tá druhá, naša, je preťaženým, zle koncipovaným horským prechodom v nadmorskej výške asi 900 m, tak drahým, že sa nedá dokončiť a ešte aspoň 10 rokov nebude. Hlavný ťah meria asi 420 km (z toho asi 200 km Bratislava - Zvolen) a s pokračujúcou výstavbou rektifikovanej rýchlostnej cesty sa postupne skracuje.

Najkratšia trasa (južný ťah Bratislava-Lučenec, pokračovanie po hlavnom ťahu do Košíc) bude pravdepodobne sabotovaný počas niekoľkých desaťročí, lebo je najkratší (asi 380 km, z toho 234 km Bratislava - Lučenec) a mohol by prekážať Žiline, lebo víťaz berie všetko. Južný tah, to je ten ťah, ktorý sa vôbec nespomína, lebo pre vivatov je južným ťahom hlavná cesta E58 na Zvolen. A ako vidíme, južné ťahy sú vlastne dva. Jeden vivatický na vrstevnici, samá zákruta, po južnom úbočí Krupinskej planiny Kňažkovi do Plachtiniec. Za Krtíšom cez hory-doliny, stúpaní, klesaní mnoho. To je tých oficiálnych 234 km. Ten druhý je úplne po rovine, stúpanie klesanie žiadne a tak sa nebude stavať vôbec. Nie je dosť drahý. Ůsek Gemerská Panica - Figa stál asi 150 mio SKK na kilometer. No ktože by sa už zaoberal takými omrvinkami... Čo na tom, ze táto trasa by bola požehnaním pre kamióny, ktoré by ju s radosťou vyhľadávali - žiaden sneh, žiadne stúpanie, dalo by sa ísť po rovine až do Bratislavy... Lenže potom by už nebolo treba rozšíiť starú diaľnicu okolo Senca a vivati by sa nemohli hrať na predbiehačky a cítiť sa veľkí. A najhoršie na koniec - tam by pre začiatok stačilo postaviť chýbajúci 10 km úsek Želovce - Bušince - Hámor a samozrejme chýbajúci úsek Dunajská Streda - Nové Zámky a južný ťah by bol celý. Neskôr by sa musel pridať obchvat Šiah, ktorý by bol spoločný pre E77 (tzv. R3). To všetko za približne tú istú cenu, ako rozšírenie starej diaľnice pri Senci na 3+3 pruhy... Viď tiež príslušný mýtus D1 na 3 pruhy

Vedenie diaľnice v trase bližšie naokolo samozrejme má i dalšie zaujímavé implikácie, viď mapku snehovej pokrývky. Údaje sú dni snehovej pokrývky za rok. Porovnajme si bližšie naokolo, hlavný tah a južný tah. Pozrime, kde leží maďarská diaľnica M1 Viedeň - Budapešť.

Zdroje informácií:

Posledné úpravy 6.1.2007